Detské srdcia 8: Kto je zlý?

Posted on 08/12/2014 by Katarina Bradac in Detské srdcia (SK)

Miláčik, počúvaj, toto je veľmi dôležité. 

Často počujeme, ako ľudia o sebe navzájom hovoria, že ten je zlý a tamten hlúpy, škaredý a nanič a lenivý a tak podobne. Možno sa ti také slová už dostali do ušiek. A keď nie, tak to je dobre, ale predsa si to vypočuj, trebárs potom niekomu pomôžeš pochopiť, ako sa má v takých ťažkých situáciách zachovať.

Než začnem rozprávať, najskôr zo všetkého ti chcem povedať veľmi dôležitú vec. A to, že ty si úplne v poriadku, taký, aký si. Nech hovorí kto chce, čo chce. Pamätaj si to dobre. Každý je v poriadku taký, aký je. A každý je dôležitý. Ja ti vysvetlím, prečo to tak je.

Každé z detí je úplne jedinečné a neopakovateľné. Nikde na tvojej planéte neexistujú dvaja rovnakí ľudia. Možno vieš, že každý človek má neopakovateľné odtlačky prstov presne ako každá zebra má jedinečné pruhovanie, ako žiadna iná. I naše duše a srdcia sú jedinečné, každé iné. Ani dvojčatá nie sú úplne rovnaké, aj keď rovnako vyzerajú. Majú totiž rôzne myšlienky a každému z nich sa páči niečo iné a pozerá sa na svet svojimi neopakovateľnými očami a má svoje osobné zážitky, ako nikto iný. No a keďže sme každý úplne iný, ako potom môže niekto porovnávať, kto je lepší a kto je horší? Zlý alebo dobrý? To nejde. je to ako porovnávať jablká a hrušky a čerešne. Môžu mi chutit čerešne viac než jablká, to áno, ale druhý to má opačne, tretí zas inak. A nič to nevypovedá o tom, či jablká sú lepšie či horšie ako čerešne. Sú iba iné, nič viac. Iné. Aj každé dieťa je iné než to druhé a všetci sú v poriadku a porovnávať ich je holý nezmysel. Preto sme každý v poriadku, akí sme.

To švak neznamená, že sa nemôžeme stále učiť nové veci, objavovať nepoznané, premýšľať, čo by sme ešte mohli dokázať, komu pomôcť, koho potešiť, aké nové schopnosti si osvojiť. To naopak môžeme robiť celý život. Deti aj dospelí. A mať z toho radsoť a byť užitoční. Sebe aj iným.

Niekedy sa však, pri špeciáalnych udalostiach, my ľudia predsa len porovnávame. Vieš, aké udalosti mám na mysli? Napríklad šport, kde dobrovoľne súťažíme podľa nejakých pravidiel. Ale pozor! Tu je tiež veľmi dôležitá vec, ktorú je dobre si zapamätať. Keď súťažíme napríklad  v behu a niekto dobehne prvý, tak síce vyhrá zlatú medailu a má z nej obrovskú radosť, ale znamená to iba to, že je v behu najrýchlejší. Nikdy to neznamená to, že je lepší človek než tí ostatní. Nie je, všetci sú dobrí a v poriadku, iba bežia pomalšie. Nič viac. A niekto vie pekne kresliť a niekto rýchlo utekať a iný rozumie zviratkám a ďaší pekne spieva. A to znamená iba to, že sa môžeme radovať z našej rôznosti, že sa od seba môžeme pekne učiť samé zaujímavé veci. A tiež sa tešiť z toho, že nám napríklad niekto zaspieva a my si to vypočujeme a máme z toho radosť, pretože je to veľmi pekné spievanie a veľmi príjemne sa počúva.

Predstav si, tiež ďalšiu vec, že niektoré deti majú žltú kožu a šikmé oči a iné majú čiernu kožu a veľké oči a niektoré majú bielu kožu a ďalšie takú akoby opálenú a tak rôzne. Všetky sú skvelé a všetky majú srdiečko plné lásky. Pamätáš, ako sme si hovorili, že všetky deti sa rodia z veľkej lásky a všetky majú v srdiečku to svetielko, že? Tak to je dôležité a nie farba kože a nie to, kto je v čom rýchly a šikovný. Každý sme v niečom šikovný, to je zaujímavé a dôležitým sa to stáva v momente, keď naše nadanie, talenty a schopnosti začneme využívať v prospech seba a v prospech druhých. V prospech seba vždy tak, aby sme neublížili iným a v prospech druhých tak, aby sme im pomohli, keď nás o to požiadajú.

A vieš čo, všetky deti sa niekedy niečoho boja alebo sú z niečoho smutné alebo sa hnevajú a niekedy kričia a niekedy sú zlostné. Aleto neznamená, že sú zlé. To sú len prejavy srdiečka a práve tie srdiečka sú veľmi dôležité. Aby tie srdiečka boli šťastné a kľudné a spokojné a veselé, nie smutné či rozhnevané. O to ide. A vtedy, ak si s tým človek sám nevie poradiť,  sa pustíme do práce my všetci Sníčkovia Pomocníčkovia. Veď to už vieš a pomáhame všetkým deťom mať v srdiečku kľud. A úsmev na tváričke.

A čo som ti ešte nepovedal je, že aj dospelí majú svojich Sníčkov Pomocníčkov. Akurát tí dospelí na to často zabudnú, že sa v sne stretli so svojimi Sníčkami Pomocníčkami a že spoločne vyriešili veľké veci. No čo, to sú tí dospelí, veď vieš. Sú niekedy ako z Marsu. Ale moc ľúbia svoje deti, len niekedy tiež vo svojom srdiečku cítia smútok alebo aj zlosť a vtedy hovoria a robia veci, ktoré nie sú moc pekné a príjemné. Často sa potom za to hanbia a najradšej by všetko vzali naspäť. My už ale vieme, že sa to stáva, že sa ľudia niekedy hnevajú a že je dôležité to potom napraviť. Dospelí to tiež nie vždy vedia napraviť a tiež je to pre nich dosť obtiažne. Aj keď sú už veľkí. A keď si s tým nevedia poriadne poradiť, môžeš im pripomenúť, že všetko sa dá napraviť a všetko sa dá vyriešiť. Keď sa chce. A že ospravedlnenie má veľkú silu. A tiež odpustenie, o tom ti ešte porozprávam inokedy v inom príbehu. Takže ak si dospelý rýchlo nespomenie, že je ľudské sa hnevať  a niekedy hovoriť aj slová, za ktoré sa potom hanbí, a že je stále spústa času to napraviť a je dôležité to napraviť, môžeš mu to pripomenúť, alebo dať prečítať tento príbeh alebo ten o Mahlwikovi a Ajantashi. Aby mu to pomohlo dostať svoje srdiečko zas do kľudu a lásky, kam patrí.

Vy ľudia máte celý život čas a príležitosť sa učiť. Keď niečo neviete, to vôbec nevadí, môžete sa to naučiť. A tiež preto nikto nie je zlý, iba sa stáva, že ešte presne nevie, ako by mohol byť láskavejší, zhovievavejší, ako by mohol viac odpúšťať a menej zraňovať. Nevie to. Zatiaľ. A preto sa niektorí ľudia správajú podivne a veľmi jednoduché je povedať, že sú zlí. Ale, pokiaľ takým ľuďom ešte srdce nestvrdlo na kameň, stále si ešte môžu spomenúť na to, čo my už vieme, že každý je v poriadku taký, aký je, má právo sa pomýliť a má prležitosť svoje omyly napraviť. Kedykoľvek. A tak sa to ešte môže naučiť. Keď chce.

A teraz ti poviem veľmi pekný príbeh, ktorý som videl na vlastné oči. Jeden indiánsky lmeň, ktorý žije hlboko v pralese, kam sa len tak ľahko nedá dostať, jedine v sne, to ide vždy ľahko, a ten kmeň má jedno kúzelné pravidlo. Je veľmi silné a pritom jednoduché a zrejme ťa prekvapí, keď ti ho poviem. Počúvaj.

Ak  niekto z tej osady urobí niečo nemúdre, nedobré, čo inému spôsobí žiaľ či potiaže, tak postavia toho človeka do stredu dediny k totemu. Vieš, čo je totem? Je to krásny vyrezávaný drevený stĺp, ktorý je obvykle práve uprostred osady. Sú na ňom vyobrazené rôzne zvieratá a ďalšie výjavy a je to veľmi dôležitý stĺp. Dnes si ľudia rôzne vykladajú jeho zmysel, napríklad, že totem hovorí: toto sú ľudia jedného totemu, čiže jedného kmeňa. Alebo je na toteme vyobrazený dávny prapredok a ľudia, ktorí k totemu patria, sú jeho potomkovia a sú na to hrdí. Indiáni však sami najlepšie vedia, čo pre nich totem znamená a prečo ho umiestňujú stredu osady a prečo sa oň starajú. A mohli by nám o tom rozprávať. keby sme sa ich opýtali. Veď vieš, keď chceš niečo vedieť, najlepšie je sa opýtať priamo toho, koho sa to týka a tak sa nepomýliš.

Ale naspäť k tomu previnilcovi. Súkmeňovci ho teda postavia doprostred osady k totemu. A hádaj, čo? Že ti napadlo, že mu každý vynadá za to, čo vykonal a nech to rýchlo napraví, že áno? Ale nie je to tak. Je to presne opačne. Každý člen kmeňa k nemu pristúpi a povie mu niečo pekné, čo si na ňom cení, váži, čo sa mu na ňom páči, čo napríklad ten človek – previnilec užitočného urobil, komu pomohol v núdzi, v čom je šikovný. Zaujímavé, však? Keď totiž chceš, Miláčik, na každom človeku nájdeš niečo, čo je cenné a čo by sa dalo od neho naučiť, alebo sa tým inšpirovať. A vieš, aký to má účinok? Premýšľaj chvíľu. Premýšľaj, ako by to na teba pôsobilo, keby k tebe prišlo pár ľudí, potom, čo sa ti podarila nejaká lumpáreň a povedali by ti, za čo si ťa vážia a cenia? Hm?

Ono keď ti niekto hovorí, aký si darebák a neschopný ničotník, pretože si urobil to a ono, alebo naopak neurobil, či si urobiť mal, tým ti pripomína a zdôrazňuje prešlap, ktorý si práve urobil. A ty sám dobre vieš, keď urobíš niečo nesprávne či nemúdro, že to je prešlap. Nepotrebuješ to počuť ešte stokrát že je to prešlap a že si ho urobil ty. To dobre vieš.

Ale keď ti tvoji blízki, kamaráti, susedia pripomenú, čiže pomôžu si spomenúť, čo pekného si dokázal, čo užitočného si urobil, v čom si šikulka, to je iná pesnička, nemám pravdu? To sa hneď človek cíti inak a hneď má chuť sa vrátiť k dobrým a správnym veciam. Veľmi záleží na tom, na čo sa sústredíme. Jedna možnosť je sústrediť sa na nedostatky, chyby, prešľlapy a zdôrazňovať ich a upozorňovať na ne. aj to je spôsob, ako žiť. Má to však svoje dôsledky. A to je hlava a srdce plné smútku, hanby, nechuti čokoľvek ďalšieho podniknúť. A to je to, čo chceme? No ja si myslím, že nie. Alebo druhá možnosť je, že si chceme rýchlo spomenúť na to, v čom sme šikovní a čo sa nám už podarilo. A rýchlo opraviť, čo sa nám nepodarilo, pretože sme zopovední. Avšak je tu veľlý rozdiel, totiž hlavu a srdce pritom máme naplnené radosťou a láskou a vďačnosťou, že naši blízki nám pomohli si spomenúť, že sme dobrí ľudia. Čo by sa ti viac páčilo, Miláčik? To druhé, nemám pravdu?

Neznamená to, že sa robíme, akoby sme nevideli chybičky, ktoré sa nám prihodia. To nie. Tie sú užitočné, pretože sa vďaka nim učíme, ako sa nemáme správať, ako nemáme premýšľať a hovoriť. Čo nemáme robiť. Vďaka nim si môžeme ešte lepšie uvedomiť, kde sa potrebujem ešte zdokonaliť, kde pridať, zlepšiť sa. Za chyby by sa, myslím, vôbec nemalo trestať, ale by sa mali brať ako prirodzená a normálna súčasť našich životov, ktorá nás upozorňuje na oblasti, kde je fajn sa zlepšiť a na správanie, ktoré nie je dobré opakovať v budúcnosti.

Tak si, miláčik, zapamätaj, že vždy máš na výber. Buď sa zameriaš na všetky chyby a nemúdrosti a budeš si ich donekonečna vyčítať a pripomínať a budeš sa preto hanbiť, a tak tvoj svet bude plný smútku alebo sa zameriaš na to, čo sa ti darí, v čom si šikulka a čo je cenné. A na chybu sa budeš pozerať ako na informáciu, ako na upozornenie, že v niečom je dobré sa zlepšiť a niečo je užitočné už neopakovať. To je dobrá informácia, dobré upozornenie, nič viac. A tak to potom aj urobíš a zlepšíš sa. A podľa toho potom bude vyzerať tvoj svet plný radosti a lásky. A múdrosti a zlepšovania sa v čomkoľvek. Čo zaseješ, to aj zožneš. Len si pamätaj, že vždy máš na výber. Aj keď pozeráš na iných a do ich srdiečok, aj keď pozeráš do vlastného srdiečka.

Tak čo tam vidíš, Miláčik, ty? Pretože ja do tvojho srdiečka vidím a vidím tam spústu krásnych a hodnotných vecí, jedna radosť pohliadnuť. Všetci máme také srdcia, len je treba sa lepšie prizrieť. A rozhodnúť sa, na čo sa chcem zamerať. Vieš čo, ja sám sa už teším na svoju najbližšiu chybičku, pretože mi určite našepká, v čom sa potrebujem zlepšiť. A ešte viac sa teším na to, čo sa mi podarí dobre a každý deň si sám pre seba večer zopakujem, čo sa mi dnes podarilo. Dnes sa mi napríklad podarilo usmiať sa na 12 detí, zastaviť sa a privoňať ku kvetine a ešte sa mi podarilo naučiť sa, ako sa zapletajú vrkoče a pečie bábovka. Čo sa podarilo tebe, Miláčik?

Comments are closed.

  • Poslední komentáře

    • Osobní galerie

      20130706_095528-jpg 14109_1449906327320_3188791_n-jpg 26498_1425451555966_7288148_n-jpg 26498_1426795189556_6673732_n-jpg 34082_1556497512033_7854924_n-jpg 46309_4775346181238_749679650_n-jpg 65035_10200280796602235_420529762_n-jpg 166583_1867565328534_4108084_n-jpg 167223_1867555048277_3803212_n-jpg 320403_4842250093794_1545645029_n-jpg 580989_4842275414427_737541512_n-jpg 601768_10202216103143689_762463274_n-jpg