Detské srdcia 6: Tma je dobrá

Miláčik, poznáš niekoho, kto sa bojí tmy? Alebo si to ty sám? Akokoľvek to je, poviem ti príbeh, po ktorom sa na tmu budeš pozerať úplne inými očami. Prestaneš sa jej báť. Počúvaj.

Poznám chlapca, volá sa Temishad a býva so svojimi rodičmi v púštnej oáze. Vzal by som ťa tam, len je to veľmi, veľmi ďaleko. Ak poznáš púšte, tak vieš, že je tam veľmi horúco a všade je piesok, kam sa len pozrieš. Ale púštna oáza, tá je ako zázrak. Sýta zelená farba kríkov príjemne ukľudňuje oči, ďatlové palmy sa prehýbajú pod nádielkou sladkých plodov. Uprostred je veľká studňa a vedľa nej nádherný rozľahlý prístrešok, vyzerá ako veľký stan, len má plochú strechu. Vnútri je pohodlné sedenie, vystlané pestrofarebnými vankúšmi, nízke stolčeky zo vzácneho dreva a okolo povievajú ľahúčke závesy farby perleťových lastúr. Je to krásne miesto na odpočinok. Táto oáza je veľká a býva tam mnoho ľudí vo svojich bielych domoch s drevenými žalúziami, ktoré chránia vnútrajšok domu, spoločne s hrubými stenami, pred páliacim slniečkom.

Temishadova rodina býva kúsok od studne a okolo ich domu sú vysadené zdravé palmy a ibištekové kríky. Temishadova maminka má na terase domu vo veľkých pieskovcových kvetináčoch nasadené pestré kvietky, ktoré po západe slnka polieva. Nádherne voňajú.  

Temishad sa strašne bál tmy. Je to dieťa slnka, ako všetci z jeho kmeňa a keď slnko zapadlo za pieskové duny, zakaždým sa ho zmocnil strach. Najskôr sa mu rozšírili zreničky, potom sa mu začalo sťahovať hrdlo a napokon mu do žalúdka akoby skočil kameň. Triasol sa na celom tele. Zalial ho studený pot. Ale bol to hrdý chlapec, takže o svojom trápení nikomu nepovedal.

Jeho Sníček Pomocníček si nevedel rady. To možno nevieš, ale my, Sníčkovia Pomocníčkovia, dodržujeme určité pravidlá. Niekedy ich môžeme porušiť, ale je lepšie sa ich držať. A to pravidlo, o ktorom ti chcem povedať, je pravidlo Trpezlivosti. Znamená to, že pokiaľ nás naše dieťa nepožiada o pomoc, mali by sme trpezlivo čakať a nezasahovať a problém zatiaľ neriešiť. Vieš, ono je to užitočné si uvedomiť aj v živote vôbec, že nikto nám do hlavy nevidí. Ja ti, samozrejme, do hlavy vidím, ja áno, ja o tebe viem všetko a veľmi ťa s tým všetkým milujem. Ale ostatní ľudia si navzájom do svojich hláv nevidia, a preto je veľmi užitočné, keď niečo vy ľudia potrebujete od iných ľudí, aby ste im to priamo povedali. Požiadali o pomoc či podporu a potom, keď ju dostanete, tak za ňu poďakovali a sami boli pripravení pomôcť iným, pokiaľ chcete, viete a môžete. Pomoc môžeme aj odmietnuť, keď nám ju niekto vnucuje a my si ju neprajeme. Slušne a zdvorilo, napríklad takto: “Ďakujem ti, je to od teba láskavé, že mi chceš pomôcť. Ja teraz tvoju pomoc nevyužijem, budem však veľmi rád, keď ťa o ňu požiadam sám, že mi ju poskytneš vtedy.” Alebo môžeme aj odmietnuť pomôcť druhému, pokiaľ to z nejakého dôvodu nie je možné, vieš? Trebárs nás niekto požiada o niečo, čo nepovažujeme za správne alebo čestné. Alebo nás niekto požiada o pomoc, ktorú mu nemôžeme poskytnúť, pretože sme vyčerpaní a unavení a nebolo by to dobre. Vtedy môžeme povedať napríklad toto: “Je mi ľúto, teraz to pre teba neurobím, pretože s tým nesúhlasím.” Alebo:”Je mi ľúto, neurobím to pre teba teraz, ale ak môžeš počkať, zajtra už áno.”

No a my Sníčkovia Pomocníčkovia sa hlavne riadime hlavne tým, že svoju pomoc nevnucujeme za každú cenu. Počkáme trpezlivo, až nás o ňu naše dieťa požiada. Je to dôležité, pretože potom sa dozvieme, čo presne potrebuje, súčasne vieme, že to veľmi chce. Rozumieš? S pomocou to nie je také zložité, len je dobré vedieť, že sme všetci úplne slobodní v tom, koho a či o pomoc požiadame. A sme úplne slobodní v tom, či pomoc prijmeme. A tiež sme úplne slobodní v tom, či vyhovieme žiadosti o pomoc. Nie je to sebectvo. Je to zodpovednosť voči sebe aj tomu druhému, pretože niekedy jednoducho pomôcť nemôžeme, alebo z vážnych dôvodov nechceme alebo nevieme. A tak je rovno lepšie, aby tomu človeku radšej pomohol niekto iný, kto môže, chce a vie to.

No a prečo ti to rozprávam? Pretože Temishad o pomoc nikoho nepožiadal. To ti poviem, je to na zbláznenie, keď vidíš, ako tvoje milované dieťa každú noc trpí a ty mu ešte nemôžeš pomôcť, pretože pravidlo hovorí, že je treba počkať na žiadosť o pomoc. Preto si pamätaj, miláčik, že najlepšie je, keď si v úzkych, rýchlo požiadať o pomoc. Vy ľudia ste na tejto planéte prepojení a máte si navzájom pomáhať. A môže to byť aj tak, že jeden pomôže tebe a ty zas niekomu ďalšiemu a ten zas ďalšiemu a ani nevieš, kedy sa to v kruhu k tebe zas vráti.

Ale hovoril som aj o výnimkách v pomáhaní. Veľmi malým deťom je možné pomáhať, aj keď o to nepožiadajú. Nie tak prehnane, že ich nenecháš urobiť nič samotné, to nie, to by sa  nikdy nič poriadne nenaučili. Ale keď vidíš, že sa v niečom plácajú dlho a že sú z toho nešťastné, tak možno porušiť pravidlo Trpezlivosti a možno citlivo pomôcť aj bez žiadosti o pomoc.

No a práve to bol tak trochu ten prípad Temishada. Jeho strach a trápenie trvalo tak dlho, že sa jeho Sníček Pomocníček rozhodol konať. Vtedy je zvykom prizvať iného Sníčka Pomocníčka a prebrať s ním situáciu. Robí sa to preto, že vlastný Sníček Pomocníček miluje svoje dieťa tak veľmi, že je niekedy slepý a nevidí najľahšie riešenie. A tak Temishadov Sníček Pomocníček zavolal mne. Sadli sme si na studňu v oáze a dali hlavy dohromady. 

A tu mi niečo napadlo. Vieš, ako som ti hovoril, že Temishad je dieťa slnka? Tak práve to mi prišlo ako dobrý nápad, využiť práve Shahtalan, slnko.

A teraz ti poviem, ako sme to urobili, že sa Temishad úplne, ale úplne prestal báť tmy. Najskôr ti ale musím povedať, ako je to s tou tmou. Tma nie je zlá. Naopak. Je to len spiace slnko. A má svoj veľmi dôležitý význam. Má ich niekoľko, niektoré ti prezradím. Počúvaj.

1. Keď je úplná tma a ty spíš, v tvojom tele sa tvorí veľmi dôležitá liečivá látka. Tá je potrebná pre zdravie, pre kvalitný spánok a vôbec pre zdravé fungovanie tela. A tvorí sa iba po tme, nie za svetla. Preto je tma zdravá.

2. Ďalej si určite niekedy vypozoroval, že skoro všetky kvetiny sa na večer zatvárajú. Až na niektoré výnimky. Tiež potrebujú odpočívať, aby boli zdravé a mali mnoho peľu a nektáru pre včeličky a motýle, aj pre drobné vtáčiky, ako sú kolibríci. Nebyť toho, že padne súmrak a potom tma, nevedeli by, že majú odpočívať a ochoreli by. Včeličky by nemali čo jesť, motýliky a kolíbríky tiež. Je to všetko dômyselne prepojené. Preto je tma tiež dôležitá.

3. Ďalšia vec, ktorá sa spája s príchodom tmy, je ochladenie. To je tiež veľmi dôležité, inak by pomaly ale isto všetko vyschlo. Keď sa vďaka tme ochladí, môže sa vodná para vo vzduchu premeniť na kvapôčky vody a ako rosa padnúť na zem a tam sa z nej napijú chrobáčiky a malé rastlinky. Niektoré rastlinky žijú iba z kvapôčiek rosy a bez nej by ochoreli a uhynuli. Preto je tma aj užitočná.

Tak a teraz už vieš, ako to s tou tmou je. Je zdravá, dôležitá a užitočná. Je to naša priateľka, iba má tmavú farbu a preto sa jej mnohé deti boja. Ale tmavá farba je tiež farba a dôležitejšie je, aká je tma vo svojej podstate, aká je vnútri, nie ako vyzerá. Mimochodom, to platí aj o ľuďoch. Dôležité sú ich srdcia, nie to, ako vyzerajú zvonku. 

A teraz, keď už vieš, že tma je zdravá, dôležitá a užitočná, dopoviem ti príbeh s Temishadom. Ako tam tak sedíme s jeho Sníčkom Pomocníčkom na studni a premýšľame, že využijeme pomoc slnka, dohodli sme sa, že urobíme výnimku a ukážeme sa mu cez deň. Keďže Temishad už svojho sníčka Pomocníčka pozná, nie je to žiadny problém a nezľakne sa ho. Môže sa to urobiť aj tak, že sa mu najskôr prihovorí v myšlienke, potom sa s ním porozpráva nahlas a potom sa s ním dohodne, že sa mu ukáže a že sme tu dvaja. Niekedy si dieťa môže aj vybrať, v akej podobe chce, aby sa mu Snížek Pomocníček ukázal. Keď sa však stretávajú častejšie, obvykle sa sníček Pomocníček už nemení a ukazuje sa mu stále v tej istej podobe. Ale všetko je na dohode. Tak je to aj v živote, všetko je na slobodnej dohode, pamätaj si to.

Tak Sníček Pomocníček zašiel za Temishadom. Ten sa práve hral na záhrade pri dome. Prihovoril sa mu v myšlieke, potom s ním chvíľku hovoril a ja som videl, ako chlapec pokyvuje hlavou, že súhlasí. Ukázali sme se mu obaja dvaja. Temishad nás smelo pozdravil a ja som si hovoril, či tento odvážny chlapec je skutočne ten chlapec, čo sa tak bojí tmy. 

Dohodli sme sa na nasledujúcom pláne: najskôr sme Temishadovi vysvetlili, ako to s tou tmou je a že nie je zlá. To, čo už ty vieš, miláčik. Veľmi ho to zaujalo a začal sa trošku usmievať. Potom sme mu povedali, že vieme, že je dieťa slnka a že je Shahtalan jeho dobrý priateľ. Chlapec prikývol. Tak sme mu ponúkli, že polovicu našeho plánu urobíme za slnka a druhú polovicu za tmy, ale iba vtedy, ak bude pripravený. Temishad chvíľu premýšľal a potom súhlasil. Takže sme sa pustili do práce na prvej polovici plánu. Možno sa budeš čudovať, pretože to bude skutočne zvláštny plán. Však počúvaj.

Vzali sme Temishada za ruku a len sme sa prechádzali po záhrade. Čo sme však robili naviac, bolo, že sme ho upozorňovali na rôzne detaily. Nech si všimne, ako vyzerajú na slnku ibištekové kríky. A ako vyzerajú na slnku ďatlové palmy. A ako vyzerajú na slnku pieskovcové kvetináče. Ako vyzerá na slnku stan a studňa samotná. A tak sme prešli celú oázu. Vyšli sme potom kúsok do púšte, tam bolo práve skoro všetko rovnaké a vyzvali sme Temishada, nech si dobre uvedomí, ako vyzerá púšť za slnka. Nech si to všetko zpamätá tak dobre, že keby to mal nakresliť, tak to bude vedieť nakresliť z pamäti. Potom sme to prešli ešte raz.

Keď mal Temishad všetky tie obrazy na slnku vpísané do pamäte, postavili sme ho na záhradu a oči mu zaviazali šatkou čiernou ako tma. Nebolo cez ňu vôbec, ale vôbec vidno. A povedali sme Temishadovi: “Tak a teraz, keď stojíš na slnku a tvoje oči sú v tme, hovor, čo si pamätáš, čo je pred Tebou?” A temishad začal hovoriť: “tu je malý ibištek a tam je veľký. Tu sú dve palmy a tam vzadu je studňa. Vedľa nej je stan. Za mnou sú pieskovcové kvetináče…” a tak pokračoval ďalej a ďalej, až vymenoval všetko, čo si vštiepil do pamäte. Šlo mu to výborne.

To isté sme urobili na púšti, tam to nebolo nijako zložité, boli tam jednoducho pieskové duny, kam človek len dovidí. Vrátili sme sa na záhradu a pýtame sa Temishada: “Rozumieš, chrobáčik? Všetko, čo si videl na slnku tam je tak, ako si to videl na slnku, aj keď tvoje oči sú v tme, rozumieš?” “Áno”, povedal Temishad, rozumiem, všetko je rovnaké, keď sa na to pozerám na slnku, ale sú moje oči v tme.” “Dobre,” povedal jeho Sníček Pomocníček, “a povedz mi, si pripravený urobiť druhú polovicu plánu za tmy?” “Ja neviem, asi áno”, odvetil Temishad, “a čo budeme robiť po tme?” “To už skoro uvidíš, chrobáčik. Tu sa stmieva skoro.” Stihli sme to práve včas, maminka chlapca práve volala na večeru. “Stretneme sa po zotmení u vás na terase”, šepol za ním jeho Sníček Pomocníček a Temishad bežal domov.

Keď padla tma, čakali sme na terase. Zatiaľ tam nikto nebol. “Bu-bu”, ozvalo sa nám za chrbtom. Ten malý nezbedník prišiel skôr, schoval sa za pieskovcovým kvetináčom a teraz nás chcel naľakať. “No, mne sa zdá,” hovorím, “že tu sa už nikto moc nebojí, čo?” Temishad sa usmial a čakal, čo bude. “Chrobáčik, daj si na oči túto istú šatku, ako sme to robili vo dne, prosím”, hovorí mu jeho Sníček Pomocníček. “Dobre, už mám”, hlási Temishad. “Tak dobre a teraz nám hovor, čo pred sebou vidíš, zatiaľ čo sú tvoje oči v tme, rovnako, ako sme to robili cez deň, čo si pamätáš, aké obrazy si videl na slnku a ukazuj, kde je čo, rozumieš?” “Áno, rozumiem,” hovorí, “tu je malý ibištek a tam veľký. Tu sú dve palmy a vzadu je studňa. Vedľa nej je stan. Za mnou sú pieskovcové kvetináče…” a tak pokračoval ďalej a ďalej, až vymenoval všetko, čo si vštiepil do pamäte. Šlo mu to skvelo. “Výborne!”, pochválili sme ho jednohlasne, “to bolo perfektné”. A teraz kúsoček vyjdeme za oázu do púšte a ty zas povieš, čo vidíš, keď sú tvoje oči v tme.”Tam to nebolo nijako zložité, boli tam jednoducho pieskové duny, kam človek len dovidí, aj keď má oči v tme. 

“Dobre sa ti vodilo, veľmi dobre”, hovorí jeho Sníček Pomocníček. Čo ti chcem povedať, chrobáčik, je to, že všetky tie veci sú po tme a za slnka úplne rovnaké. Sú to rovnaké veci. Lenže potme, keď sa z terasy linie svetlo, ibišteky vrhajú rôzne tiene a tie vyzerajú akosi strašidelnejšie, ale nič to nie je, je to len tieň. Cez deň sa tieňov nebojíš, nie je dôvod sa ich báť ani potme. Všetko je rovnaké, len naša predstavivosť, naša fantázia vidí potme za každým kvetináčom obrovskú obludu, ona tam však nie je. Sú to len tiene, s ktorými sa pohráva naša fantázia, vieš, chrobáčik? Môžeme sa teraz spolu pozrieť, aké tiene všade okolo sú a potom prísť k nim bližšie a presvedčiť sa, že tam vôbec nič nie je, ak chceš.” “Dobre”, súhlasí Temishad a prejdeme okolo ibištekov a kvetináčov a paliem a za malú chvíľku hovorí, že je mu to jasné a trochu sa hanbí, teraz, keď vidí,  že nič nevidí. “To ale nie je potrebné sa hanbiť, toto je veľmi bežná vec a mnoho detí sa bojí tmy. Je potrebné získať túto novú vlastnú skúsenosť, aby sa strach rozplynul, vieš? A ty ju teraz máš, tak môžeš kľudne spať a vždy, keď príde tma, len si spomenúť, že veci sú také, ako za slnka a že tma nie je zlá, naopak, je zdravá a je dôležitá a je užitočná”. “Ďakujem, páni”, hovorí Temishad, pôjdem teraz spať.” “Dobrú noc, chrobáčik”, hovoríme jednohlasne, “Shalan dente rei.”

Tak a teraz aj ty, miláčik, vieš, ako je to s tou tmou a s tým strachom z nej. Fantázia je skvelá, keď sa používa inde a inak. A pokiaľ sa tiež bojíš tmy , už vieš, čo si o nej myslieť a ako sa svojho strachu zbaviť. A tiež už vieš, že je dobré požiadať o pomoc a aj tie ďalšie veci o pomoci a o slobode a o zodpovednosti, čo sme si hovorili.